APOKALYPSA – život po nej.

apokalypsa

APOKALYPSA – život po nej.

 

Svet sa nezvratne zmenil a civilizácia a jej výdobytky sú nedostupné. Vzhľadom na obrovské kvantum výrobkov, ktorými sme obklopení by cesta k úplne primitívnemu spôsobu života bola dlhá. Z relatívného bezpečia sa stáva každodenný boj o život.

1. Organické pestovanie rastlín a skladovanie semien. Toto bude pravdepodobne najdôležitejšia sada vedomostí v postapo svete. Naučiť sa pestovať vlastné potraviny bude základ. Nakŕmite tak svoju rodinu a nadbytok môžete použiť pri výmenných obchodoch.

2. Spracovanie potravín a ich konzervácia. V časoch zberu úrody a prebytku bude potrebné myslieť aj na obdobia, kedy bude potravín nedostatok. Konzervovať potraviny sa naučte bez elektriny a s minimálnym vybavením. Urobte si predstavu aj o tom, ako vyrobiť pivo, víno a alkohol.

3. Lov, rybolov a zber. Okrem toho čo si vychováte a dopestujete, budete môcť potravu zabezpečiť aj z voľnej prírody. Stačí poznať rastlinky a zver, ich zvyky, a spôsoby ich ulovenia a spracovania. V budúcnosti tak každá informácia, ktorú získate a zapamätáte si o prírode, môže prispieť k vášmu blahobytu.

4. Chov domácich zvierat. Prvé štyri oblasti sa prirodzene týkajú potravy. Vedieť ako sa postarať o domácu zver prinesie rodine alebo komunite vždy dostupný zdroj mäsa, vajec, mlieka či kože.

5. Stavbárstvo. Naučte sa postaviť prístrešok, ktorý vás ochráni pred okolím a odolá počasiu dlhé roky. Naučte sa postaviť ho bez náradia na elektrinu či naftu. Nájdite si už teraz na nete plán konštrukcie, ktorú by ste vedeli zvládnuť a ktorá vám poskytne to, čo od dlhodobého prístrešku budete očakávať.

6. Alternatívna energia a palivá. Schopnosť využiť alternatívne zdroje energie z vás urobia špičku vo svete, kde zhaslo svetlo.

7. Úprava vody. Pitná voda sa môže stať veľmi vzácnou. Aj vo svete bez vodohospodárskych podnikov budete potrebovať vodu, ktorú budete môcť piť a používať v domácnosti. Naučte sa upravovať vodu, vyhľadávať ju a vŕtať studne.

8. Základy prvej pomoci, medicíny a liečiteľstva. Vzdelávanie týmto smerom trvá roky, ale keď sa zastavia pásy farmaceutických spoločností, oceníte, že dokážete ošetriť rany, vyrobiť si prírodné medicíny a vyliečiť neduhy. Sebe, svojim blízkym alebo komunite, v ktorej budete čeliť novému svetu.

9. Technická zručnosť. Opravy auta, traktoru a iných zariadení budú v časoch po kolapse na vás. Čím dlhšie udržíte veci funkčné, tým lepšie sa môžete pripraviť na časy, kedy už fungovať nebudú.

10. Hygiena a svetlo. Naučte sa vyrobiť mydlo, sviečky a vône, aby prechod na primitívny spôsob života bol čo najcivilizovanejší.

Nevieme koľko času ostáva a ako bude vyzerať zmenená tvár sveta. Zjednodušia život aj v dnešných časoch, urobia z vás šikovnejších manželov, lepších zálesákov, milovníkov prírody alebo zamestnancov.

Vzdelávanie týmto smerom vôbec nemusí byť súčasťou postapo plánov, nemusíte sa zaoberať myšlienkami o tom, kam tento svet smeruje a napriek tomu sa zaujímať o to, ako uloviť zver, čo sa dá v prírode jesť, ako si vyrobiť primitívne nástroje, dopestovať zeleninu alebo opraviť auto.  napísať veľa o dôvodoch, ktoré môžu k týmto situáciám viesť, o hrozbách, ktorým bude potrebné čeliť a o príprave, ktorú treba vykonať aby ste zvýšili svoje šance na úspešné prekonanie hrozby, alebo v horšom prípade k prechodu na trvalú sebestačnosť.

Každý článok, ktorý som na túto tému čítal sa dá napadnúť, vždy sa nájdu argumenty prečo je nepresný, nepokrýva všetky aspekty témy alebo že popisuje nerealistické situácie.  Ale  je dobre si ho aspoň prečítať

slabé, resp. veľmi plytké susedské vzťahy, ktoré by väčšinou skúšku počas kolapsu neprežili

nekontrolované prístupy do budov (obydlia so slabými ochrannými bodmi)

väčšina plôch je verejne prístupná

hrozba povinnej evakuácie

hrozba stanného práva

hrozba civilných nepokojov a vytváranie gangov

odolnosť a ochrana voči požiaru

možnosť obrany

možnosť zvýšenia obrany (dodatočné zabezpečenie okien, dverí, vchodových dverí, núdzové východy a alternatívne cesty opustenia príbytku)

vzdialenosť od miest, kde očakávate zvýšenú intenzitu nepokojov a pôsobenia gangov

vaše domáce zásoby

ako by reagovali členovia vašej domácnosti v prípade kolapsu a ako by reagovali na vaše prípadné rozkazy

 

Druhým krokom je začať pozorovať svoje okolie očami survivalistu

demografia – vnímajte, kto žije vo vašom najbližšom aj širšom okolí. Skúste odhadnúť, ako sa budú správať keď sa veci zvrtnú, keď budú ohrozené ich rodiny alebo nebudú mať čo jesť

dokonale spoznajte najbližšie okolie – ľudí, cestičky, bariéry

dokonale spoznajte budovu, v ktorej žijete – podkrovie, pivnice, požiarne východy

určite stretávacie body – určite aspoň 4 rôzne body, na ktorých sa stretnete so svojou rodinou, resp. prep skupinou

ukryte zásoby – ukryte zásoby základných potravín a výstroje mimo svojej domácnosti

vytvorte skupinu

pripravte svoju domácnosť – zásoby a ochrana

oboznámte sa s oficiálnymi postupmi pre prípad rôznych druhov kolapsu, nájdite si dokumenty civilnej obrany, odhadnite silu poriadkových zložiek vo vašom meste.

 

V prípade že máte strelné zbrane a zásobu zakladných liekov, /hlavne atibiotika a lieky proti bolesti/, urobte si z nich zásobu a staršie vymeňte za novšie.

Umenie sebaobrany je veľmi staré, takmer ako ľudstvo samé a bolo neustále zdokonalované vzhľadom k bezpečnosti doby, vývoju a kultúre národov. Sebaobranou v tomto článku rozumie sebaobrana bežných občanov (nie profesná, príslušníkov vojenských či policajných zložiek alebo pracovníkov bezpečnostných firiem), ktorá je limitovaná príslušnými právnymi normami a predpismi. Ja osobne, a určite aj väčšina z nás, sa snažíme riešiť každodenné problémy s úsmevom a bez zbytočných emócií. Dokáže sa však štýl, šarm a prirodzená inteligencia presadiť voči hrubej sile pouličného bitkára pri riešení zložitej sebaobrannej situácie? Myslím si, že áno, ale len vo filme.

Niektoré myšlienky o univerzálnej sebaobrane  už boli  spomenute.  “Je nutné zachovávať bojový postoj v každodennom živote a urobiť zo svojho každodenného postoja svoj bojový postoj. Objektívne a racionálne správne stanovenou stratégiou a taktikou docielime, že boj nezačne za situácie pre nás nevýhodnej. Správne zvolené taktické prvky umožňujú previesť techniku s maximálnym efektom, úsporou energie a minimálnym rizikom zranenia sa. Umenie sebaobrany tvorí 90% stratégia a taktické prvky a 10% techniky. Podstata sebaobranného konania nespočíva v defenzívnych technických prvkoch, ale v tom ako sa do nebezpečnej situácie vôbec nedostať.                              To znamená správne strategické myslenie, aby sme sa nedopustili hrubých taktických chýb.”

La mesure. Jednou z podmienok úspešnosti univerzálnej sebaobrany je dodržanie bezpečnej vzdialenosti od agresora t.j. nad hranicou zásahu.               V šerme la mesure je najväčšia vzdialenosť, v ktorej dokáže šermiar výpadom zasiahnuť svojho protivníka, čiže hranica zásahu alebo výpadová vzdialenosť.   V prípade, že agresor zaútočí na kratšiu vzdialenosť (pod la mesure) vzájomného postavenia, je účinná obrana problematická a s vysokým stupňom rizika. Dôvodom je fyziologicky dané neskoré reagovanie na útočný podnet protivníka (náprah a úder rukou, náprah a kop atd.), zjednodušene povedané každá útočná akcia, ak je správne prevedená, je rýchlejšia ako obranná reakcia.

 

Výber technických prvkov sebaobrany.

Ideálne poradie vo výbere je :

1. zbraň

2. nízky kop

3. úder

4. páka (prípadne podraz, prehod atd)

 

Je riskantné preferovať fyzický kontakt so silnejším alebo ozbrojeným protivníkom, ak máme k dispozícii zbraň (i improvizovanú). Ak sme neozbrojený, nasleduje vo výbere nízky kop. Vysoké kopy nad úroveň pása v sebaobrane nemajú praktický význam. Pri krátkej vzdialenosti sa najlepšie uplatňujú údery päsťou, otvorenou dlaňou, malíkovou hranou, lakťom či kolenom atď. Posledná v poradí je páka, ktorou vieme agresora “neutralizovať” .

POZOR! Agresor môže byť len na prvý pohľad neozbrojený a v prípade priblíženia použije skryte držanú zbraň. Preto musíme vždy udržiavať odstup nad hranicu zásahu. 

Odohralo sa to už mnohokrát vo večerných či nočných hodinách v uliciach dnešných veľkomiest. Zrazu sa pred nič netušiacou obeťou z tmy vynorí podozrivé indivíduum. S otázkou “Kámo nemáš cigu?” sa pokúsi k nej priblížiť a zblízka napadnúť. Ako správne reagovať, ak sa i nám niečo podobné prihodí? S odpoveďou “Nie” sa odsunieme alebo odskočíme nad hranicu zásahu. Ak agresor znova k nám vykročí, v tom okamihu ho zasahujeme v tempe nízkym kopom do brucha s následnými údermi lakťom do tváre jednou akciou                    (max.2-3 techniky). Bojový stret netrvá dlhšie ako 30 sekúnd. Využívame bitkárovu “indispozíciu” a rýchle sa vzdialime. Je možné, že jeho kamaráti sa nachádzajú neďaleko a riziko stretu s nimi je veľké.

Sebaobrana a právom,  možno že už v tomto čase bude pravo mať iba víťaz.

Rozhodujúci je STAV MYSLE, ktorý si vytvárame sami. A myseľ dokonale ovláda ľudské telo. Objektívne a racionálne správne stanovenou stratégiou docielime, že stretný boj sa nezačne pre nás za nevýhodných podmienok. Ak sa boju nedá vyhnúť, intuitívne reagujeme na JEDEN UNIVERZÁLNY SIGNÁL (vyhodnocujeme len začiatok útoku). V tom spočíva podstata univerzálnej sebaobrany.

Umenie univerzálnej sebaobrany nesmieme chápať ako bojový systém či šport, ale ako filozofický koncept, ktorý dáva pocit slobody a nezávislosti.    Príroda je často nemilosrdná. Tvor, ktorý je len chvíľu nepozorný, stáva sa korisťou dravca. Dravec si netrúfne na pozorného a prefíkaného tigra, hľadá ľahšiu korisť. Tiger bojuje, len keď musí, nie preto, že chce, ale preto, aby sa mohol z bojiska čo najrýchlejšie zdravý vzdialiť alebo nasýtiť. Umenie sebaobrany je umením poznania a chápania prírody, cestou prírody. Ten, kto pozná zákonitosti prírody, dokáže prirodzene poraziť akéhokoľvek protivníka i toho najväčšieho svoje vlastné ego.

Hlavným predpokladom, aby sebaobranné konanie bolo úspešné, je neustála obozretnosť. V súčasnosti je v teórii sebaobrany módnym pojmom tzv. situačná ostražitosť. Tento slovný zvrat sa prvýkrát použil pri leteckom výcviku pilotov. Aplikovaná do osobnej obrany, situačná obozretnosť je prvým krokom v našom osobnom bezpečnostnom koncepte alebo pláne. Bezpečnostný plán by mal obsahovať bezpečnostné zóny. Tieto zóny slúžia na efektívnu filtráciu ľudí. Prvú vnútornú zónu tvorí osobný priestor. Tento priestor je vymedzený len pre ľudí, ktorých považujeme za dôveryhodných. Druhá vonkajšia zóna (vonkajšia hranica osobného priestoru) tvorí našu obrannú líniu, kde zachytávame možnú hrozbu v bezpečnej vzdialenosti. Obrana vo vnútornej zóne je veľmi riskantná vzhľadom na fyziologicky danú neskorú reakciu na útok agresora (náprah a úder rukou, náprah a kop atd.), zjednodušene povedané každá útočná akcia vykonaná v osobnom priestore, ak je správne prevedená, je rýchlejšia ako obranná reakcia.

Stupeň biely. Tento stupeň s ostražitosťou nemá nič spoločné. Nevnímame okolie, neočakávame žiadne problémy. V tomto stupni sa nachádza väčšina obetí agresie.

Stupeň žltý. V tomto stupni by sme sa mali nachádzať, keď vychádzame z domu na ulicu alebo sa nachádzame v cudzom prostredí. Je to bežný stupeň ostražitosti, sme relaxovaní a zároveň pripravení počúvnuť varovný signál intuície.

Stupeň oranžový. Na tejto úrovni vieme, že niečo nie je v poriadku. Je tu nebezpečenstvo, sme v štádiu poplachu. Buď sa vzdialime alebo pripravíme na akciu. Musíme nebezpečenstvo definovať, akceptovať ho a realizovať svoj bezpečnostný koncept.

Stupeň červený. Akonáhle sa zjaví akútna hrozba napadnutia, zaútočíme tvrdo a rozhodne.

Dôverujme intuícii

Prechádzame večernou ulicou. Zrazu pocítime nevysvetliteľnú obavu či úzkosť. Obzrieme sa okolo seba. Tušíme, že sa niečo deje. Intuícia vysiela varovný signál, že sa blíži nebezpečenstvo. Intuíciu však radi prehliadame, pokiaľ nie je logicky vysvetliteľná. Žiadne zviera, zrazu cítiace nebezpečenstvo, by neplytvalo zbytočne energiu uvažovaním v zmysle “to asi nič nebude”. Bohužiaľ v protiklade k ostatným tvorom v prírode, my sme ochotní ignorovať signály pre prežitie. Vďaka intuícii žijeme v prítomnosti, vnímame len to čo je, nie to čo bolo ani čo bude. Intuícia vždy na niečo reaguje, preto je dôležité možné nebezpečenstvo identifikovať. Prepneme vo svojej ostražitosti zo žltého na oranžový stupeň. Ak sa ukáže, že nebezpečenstvo nehrozilo, nič sme nestratili a naviac sme si obohatili svoju intuíciu, ktorá v budúcnosti v podobnej situácii nemusí spustiť falošný poplach. Intuícia je dar prírody, ktorý máme každý, záleží len na každom z nás, či tento dar využijeme alebo nie. To, čo chceme zavrhnúť ako zhodu okolností alebo vnútorný pocit, je v skutočnosti poznávací proces, ktorý je rýchlejší ako bežné logické predvídanie. Ľudský mozog nie je nikdy výkonnejší a účinnejší ako v okamžiku, keď sme v nebezpečenstve. Vtedy je intuícia katapultovaná na inú úroveň, umožňuje nám poznať, bez toho, aby sme vedeli, prečo vieme. Preto je základným kameňom nášho bezpečnostného konceptu. Nie náhodou koreň slova intuícia, tuere, znamená “strážiť, ochraňovať”. (Zdroj-Gavin de Becker: Dar strachu)

I keď žijeme v 21. storočí, naše uvažovanie zodpovedá dobe kamennej. Máme súťažné či teritoriálne inštinkty a dopúšťame sa násilia rovnako ako naši predkovia alebo dravci-predátori hľadajúci korisť. Pouličný predátor si vyberá len ľahký cieľ, preto mu vyšleme signál “Viem o tebe, nebudeš to mať so mnou ľahké”.

Reč tela. Pohybujeme sa vystretí, kľudnou, sebaistou chôdzou, prostí všetkých emócií. Nasadíme výraz hráča pokeru, zrakovému kontaktu sa vyhýbame, svoj pohľad zafixujeme na strednú vzdialenosť.

Predmet v ruke. Viditeľný, dlhý predmet v našej ruke napr. dáždnik či vychádzková palica zneistí pouličného agresora a môže ho prinútiť si hľadať inú, ľahšiu obeť. Dáždnik či vychádzková palica sú bežné predmety každodennej potreby, ich výhodou, v prípade použitia ako improvizovanej zbrane, je dĺžka, vďaka ktorej zasahujeme agresora z bezpečnej vzdialenosti mimo jeho dosah.

Vnímanie okolia. Ľudia pohybujúci sa na ulici, v parku atd. so sluchátkami na ušiach, telefonujúci, pod vplyvom alkoholu sú veľmi ľahkým terčom. Ich zmysly, ktoré by ich mohli upozorniť na nebezpečnú situáciu, sú vyradené. A to agresor dobre vie.

Ovládanie osobného priestoru. Agresor testuje svoju budúcu korisť. Napr. otázkou “koľko je hodín alebo nemáte oheň?” sa pokúsi o vniknutie do osobného priestoru, kde z krátkej vzdialenosti zaútočí. V takom prípade odstúpime, udržujúc bezpečnú vzdialenosť.

Prekvap a vzdiaľ sa. Streetfighter v sebaobrannom boji proti pouličnému predátorovi, podobne ako tiger, používa predovšetkým prefíkanosť. O víťazstve často rozhoduje nie agresia a hrubá sila, ale moment prekvapenia, trik, zálud, nečakaná akcia. Nebojujeme preto, aby sme bojovali, ale aby sme si urobili priestor na únik do bezpečia. Celý boj by nemal trvať dlhšie ako 20 sekúnd, maximálne 2-3 techniky a rýchlo sa vzdialime. Je možné, že predátorovi kamaráti sa nachádzajú neďaleko a riziko stretu s nimi je veľké.

Útok v tempe. Nespoliehajme sa na prepracovanú defenzívu, ale na okamžitý útok. Predbehneme agresora v jeho príprave na útok a zasiahneme v momente, kedy jeho reakčná doba bude na minime. Útočíme hneď, ako identifikujeme hrozbu a sebaobrannú situáciu. Ak útočník pred vlastným útokom musí vykročiť, zasahujeme ho v jeho pohybe vpred. Rozhoduje správne načasovanie.

Najbližšia zbraň, najbližší cieľ. K svojej obrane využívame najbližší predmet/zbraň, zasahujeme najbližší cieľ, najbližšie útočnikovo vitálne miesto.

Každý bojuje odlišne. Niekto urobí všetko preto, aby boju predišiel, iný zasa vzbĺkne pri najmenšej zámienke. Venovať čas tréningu boja, realistickému tréningu boja, znamená zvyšovať svoje šance prežitia konfliktu alebo nepokojných časov. Tento princíp môže byť aplikovaný na akýkoľvek druh výcviku/prípravy, od použitia strelných zbraní až po nácvik evakuácie pred prírodnými živlami. Tréning tiež vybuduje svalovú pamäť čo skráti váš reakčný čas v reálnom ohrození.

Posledná vec ktorú chcete je, aby vám nejaká súčasť výstroja zlyhala vo chvíli, keď ju budete reálne potrebovať. Obzvlášť kritické je to v najkritickejšej situácii prežitia – v boji. Každá časť vášho výstroja musí byť dosť dobrá, aby ste jej zverili svoj život. Vaša sada na bushcraft, bug out bag,  ale aj domáce zásoby by mali byť pevné a trváce. Otestujte, či vec môžete vyváľať v bahne, môže padnúť či ju môžete použiť ako kladivo a stále bude fungovať tak, ako očakávate. Tiež je dobré, ak je vaša výstroj multifunkčná to znamená, že jej jednotlivé časti môžu byť použité na viacero účelov. Situácia prežitia bude vyžadovať od vášho výstroja maximálne zaťaženie a preto majte niektoré veci aj vo väčšom počte a naučte sa výstroj opravovať v improvizovaných podmienkach, v poli.

Niekedy sa môžete ocitnúť úplne sami len s tým, čo máte po vreckách. V tej chvíli všetko, čo ste nechali v aute, doma alebo na základni vám je k ničomu. Veci, ktoré môžete potrebovať majte vždy pri sebe. Jednoduchým spôsobom ako zabezpečiť, že budete mať VŽDY pri sebe aspoň základné vybavenie je nosenie týchto vecí každý deň, stále.

Venujte čas tomu, aby ste si určili scenáre ktorým budete čeliť určite, možno a pravdepodobne nie. Ujasnite si hrozby a naplánujte si adekvátne reakcie na ne. To môže obnášať – plán evakuácie, potrebnú výstroj, výstroj ukrytú na odľahlejśích miestach, ale aj kto by bol strategicky dobrý partner pri zvládaní danej situácie.

Myseľ víťaza je veľmi podobná mysli toho, kto dokáže prežiť. Tí, ktorí veria že prežijú akúkoľvek situáciu sú tí, ktorí majú najväčšiu šancu prežiť. Prežitie závisí od húževnatosti, schopnosti robiť závažné rozhodnutia a vybrať si obtiažnu správnu cestu namiesto ľahšej a nesprávnej. Udržať si nastavenie mysle ktoré pomôže prežiť, obnáša tiež poznať hranicu vlastných schopností a schopností skupiny.

Málokedy dopadne dobre, keď človek, alebo skupina osôb, zveria svoj život časti výstroja,  ktorú nevedia správne používať. Ak majú šťastie, prežijú a túto chybu už viackrát nezopakujú. Predídete tomu, ak do svojej výstroje zaradíte len veci, ktoré poznáte a viete ich používať. Vždy keď budete do svojej výstroje pridávať novú vec, najprv ju otestujte, vystavte záťaži a naučte sa ju správne používať.

V Afganistane a Iraku rebeli infiltrovali armádu, políciu aj vládu. Partizánska vojna je ich spôsob boja a nedivím sa tomu. Pokiaľ sa v situácii prežitia obklopíte rodinou a najbližšími priateľmi, vždy budete súčasťou skupiny, ktorej môžete dôverovať a spoľahnúť sa na ňu. Vždy musíte ostať ostražitý a rozpoznať komu môžete veriť.

Niekto by povedal, že len zbabelec sa vyhýba boju. Ale je veľký rozdiel medzi zotrvaním v boji a smrťou a opustením nebezpečnej situácie, znovuspojením skupiny a návratom do boja v plnej sile. Keď sa ocitnete uprostred katastrofy je určite lepšie urobiť premyslený krok do bezpečia ako robiť tvrdého chlapa a ohroziť svoj život. Príkladom môže byť príkaz k evakuácii a jeho ignorovanie – veď toto zvládnem, ostávam.

Existujú príklady z minulosti, kedy jeden hrdina vykonal významný čin, ale ide skôr o výnimky. Keď začnú byť časy napäté, spojte sa do skupiny s ľuďmi, ktorým môžete veriť a od ktorých môžete očakávať, že zvládnu podobnú záťaž ako vy.

Zdroj: survivor.sk

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *