Systémy na videnie v noci ako prvá začala vyvíjať a využívať armáda. Prvé prístroje boli veľké, nemotorné a veľmi náročné na údržbu, presun a zdroje batérie. Do 80 tych rokov 20tého storočia prístroje ktoré boli vyvinuté nazývame a radíme do kategórie G 0.
Prístroje s aktívnym prísvitom obsahujú žiarič neviditeľného svetla, ktorý umožňuje vidieť aj v absolútnej tme, teda aj v uzavretých priestoroch. Účinný prisvit je asi do hranice 300 metro. Nevýhodou je krátka životnosť batérie, zvýšená hmotnosť, ľahšia odhaliteľnosť.
Ďalším krokom vo vývoji sa stali pasívne systémy, ktoré nepoužívajú aktívny prísvit, ale využívajú zosilnenie zbytkového svetla, napr. Mesiaca, hviezd, vzdialeného svetla lámp, atď. Sú oveľa ľahšie, prenosné, výdrž batérií je oveľa väčšia. Skladá sa z objektívu, kam dopadá slabe svetlo z okolia a okuláru kam je svetlo elektronicky zosílnené a váčšinou dopadá na okulár cez fosfor a má zelený EOM elektronickooptický menič je hlavnou súčiastkou tohoto prístroja. Podľa jeho kvality delíme nočné videnie na G 1, G2 a medzičlánky označujúce sa +.
- Citlivosť katódy čím je väčšia tým je kvalitnejší obraz, hodnoty pre G2 450, G3
- Pomeru signál/šum, čím je pomer väčší, tým je obraz kvalitnejší, G2 4,5:1, G3
- Rozlíšenie čiary na mm, čím viac tým lepšie, G2 2338/mm, G3 3064/mm,
- Maximálne zosílenie koľkokrát sa zosíli vstupné svetlo, G2 50 00070 000krát, G3 170 000krát
Na záver celkom bligátne porovnanie a to je CENA
